Thursday, May 17, 2007

strašné lži



Už neverím tej diaľke, že nie je ako zo dňa na deň stále sa zväčšujúca čierna diera. Ani návratom Malých princov sa neoplatí veriť. Dávno už nekreslia ovečky a nevolajú hviezdy po menách.
Bola by som sa vzdala tŕňov ako tvoja jediná Ruža, len keby v živote občas nebývalo NESKORO.
Pamätám si rozprávku z detstva. Vraveli, lepšie neskoro ako nikdy. Nie, lepšie NIKDY ako NESKORO.
Tie žltosmutné Exupéryho zápisky dávno vyšklbal vietor a navial nám do duší trpkosmutný piesok a ako posledné želanie odvial nás nepredstaviteľne ďaleko...


8 comments:

Terra said...

:( toto je smutne

svetielkujúca said...

aj život býva smutný:(

Terra said...

ja viem, ja to celkom poznam, myslis, ze raz sa tie stastne chvilky predlzia aspon o kusok?

svetielkujúca said...

neviem, ale dúfam, že je ich rovnako ako tých menej dobrých a pekných a raz sa to musí vykompenzovať...

S. said...

smutok ma nedesi. pises krasne.

svetielkujúca said...

upírka: Ďakujem krásne:)

Zasnívaná said...

krasnosmutne.

Tomas Griger said...

Nieee, Maly Princ nikdy neumrie. Nesmie. Len ho nevidime... ved vies, vsetko krasne je ocami neviditelne... :)