Včera bola akási noc duchov. Fúkal vietor a ja som nemohla spať. Počula som ho svišťať, akoby mi chcel povedať, že ak chcem, nech idem s ním. Že ma unesie odtiaľto ďaleko, najďalej, ako to bude možné. Nešla som.
ELEMETNTY MOJEJ SAMOTY
KARTY
Miliónkrát som si sľúbila, že k tarotu sa viac nevrátim. Že sú to len kúsky pokresleného papiera, stále ukazujúce rovnako zlé veci. Človek ich má ako črepy minulosti zarezané na rube duše a na tie ďalšie akosi podvedome čaká.
Začiatky koncov, konce začiatkov, priveľa potreby zabúdania, priveľa čakania na „lepšie“, priveľa sústredenia sa na to, čo bude POTOM. Občas si želám, aby POTOM už nebolo. Ha! Boh alebo Neviemkto by nám to poriadne nandal, keby nás zasekol v prítomnosti. Žiadna budúcnosť vážení, tá dávno umrela. Nebude žiadne zajtra, ani potom, ani lepšie, ani možno raz... A bol by to ten najškodoradostnejší úsmev.
ČIERNY ČAJ
Ako v Šeherezádiných záhradách. Vôňa kadidla, divokej ruže, škorice a korenia, nespútanosti a čaju kdesi uprostred noci bez bližšieho udania času či priestoru. Na čarovnom koberci s pergamenovvými zvitkami. A ja by som len počúvala a plakala, ochotná položiť hlavu pod ostrý meč za tisíc a jednu rozprávku...
MESIAC
Najzvláštnejšia vec na celom svete. Panujúci svetu temnôt, neviditeľna, posúva brehy morí aj hranice dotykov v tmách. Vie všetko o láske i neláske, vie, kedy sa rodí noc a stojí pri nej, keď umiera.
Vie, kedy sa rodí túžba a stojí pri nej, keď umiera.
Vie, ako bolia nočné monológy, ktoré človek kričí sám v sebe, počuje zvony na kostolnej veži, ktoré bijú, lebo sú samy, počuje plač tých, ktorí zrazu necítia niečiu vôňu vedľa na vankúši a spokojne si pri tom spieva tú svoju večnú
ÓDU NA SVITANIE.
Hlupák.
11 comments:
Neverim na buduce zivoty, raj, ani peklo a ocistec. Ziadne zivoty po zivote, ine formy existencie, nic. Presne preto. Myslim, ze ziadne odmeny, ani tresty za tento zivot nedostaneme. Ziadne dalsie sance mat nebudeme. A to je niekedy ovela horsie.
ano, vcerqa bola zvlastne noc....
ktovie, kam by ta zobral so sebou vietor, keby si sla s nim....
Upírka: :))). som rada, že každý si z toho vezme niečo iné a každý to pochopí inak. ja som nemyslela tentokrát budúce životy, ale len budúcnosť ako takú. tá sa väčšinou číta z kariet. ja na ne verím, ale nie o tom bol tento post. Ďakujem za postreh.
arwen: neviem, ale dúfam, že niekam, kde by som bola šťastná...
len malokedy vnimam svitanie, raz som ho zazil tak intenzivne, bolo to ako v inom svete, sedel som na brehu dalekej rieky, zrazu akoby vsetko stichlo, opar sa zdvihol a obnazil oble konce hor a vyslo slnko. a ktovie odkial vyleteli snad stovky vtakov...teraz sa mi zda, ze to bolo v sekunde vsetko, bolo to silne...
"...plač tých, ktorí zrazu necítia niečiu vôňu vedľa na vankúši..." to je pekne:)
zvláštne a veľmi pekné myšlienky... hlavne o mesiaci...
tiez mam doma taroty, ale buducnost ma az tak nezaujima. verim, ze existuje dovod- dobry dovod, preco ju nepozname. ked som ich obcas pouzila, hladala som cestu, alternativy, moznosti- lenze karty ti povedia iba tolko, kolko si z nich sama schopna precitat. a preto dnes citam uz len sama v sebe vo svojich vlastnych vnutornych velkych arkanach...
nie ze by som chcel byt detailista - ale preco by v perzskom palaci ( Seherezada asi tazko zila v indii ) bolo indicke kadidlo ? a preco by pouzivali papyrus ked uz od zaciatku 9teho storocia sa aj v europe veselo pouzival pergamen ktory postupne vytlacal papier...
vidis. dik. ten papyrus si zmenim, ak dovolis.
Svetielko I feel with you... Lunu vidim z okna ked sedim na stole, cajikov mam kopu a nedavno som dostala tarotove karty :-)
Svitanie, ta skara medzi dnom a nocou, cez ktoru prelietaju vrany... je to uzasne.
ne sorry .. ja len som obcas detailista( a tiez mi to obcas lezie na nervy ) a toto mi udrelo do oci...ale inak post prijemny... ako vsetky ktore som od treba cital
Post a Comment