Tuesday, April 17, 2007

Nebo




Posúva sa nebo. Boh sa kamsi sťahuje. Možno za lepším svetom. Asi preto už pár rokov nedvíha telefón. Niekedy neviem, či je on tak vysoko, alebo my tak neuveriteľne nízko.
Necháva nás tu. Kým odplávajú oblaky a ja sa naučím počítať logaritmy, možno sa vráti. (nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy.........)
A človek so zaklonenou hlavou stále čaká. Pozerá hore a čaká. Kedysi dávno totiž vyhodil do neba ohryzok z jablka a čakal, že mu na hlavu spadne zakvitnutý strom.
Ale to ešte netušil, že Boh má v pláne odsťahovať sa... 

7 comments:

Aventerra said...

Myslím, žeby si mala prehodnotiť svoje postoje. Aspoň k tým logaritmom ;). Boh sa občas rozplýva a občas len smutne hľadí, no nejde sa sťahovať. V to verím ja.

S. said...

v kazdom z nas je kusok boha, ja som kusok nasla v tvojom pisani... dakujem :)

femma said...

Boh sa nemôže odsťahovať - stratili by sme lásku, stratili by sme nádej...
pekne píšeš

svetielkujúca said...

aventerra: neviem, ci moj vztah k logaritmom a inym podobnym veciam niekedy prehodnotim, radsej ti to ani slubovat nejdem, lebo budem klamarka:)))

upirka: dakujem pekne:)

femma: obcas ju naozaj stracame.
vdaka aj tebe.

Aventerra said...

Tak mi nesľubuj, ale aspoň sa pokús... :)

-- kamikatze -- said...

nie len v kazdom z nas je kusok boha, vo vsetkych veciach je kusok boha... ci je to kvet, strom, alebo chrobacik :)

Pustovníčka said...

"Boh" nie je nad nami a ani pod nami, Boh je vlastne viera a nielen v nabozenskom zmysle. Je to VIERA, ktoru si kazdy pomenuje podla seba a to je ten hnaci motor, ktory nas drzi
pri zivote. Takze ziadne stahovanie, len nase male uteky... Velmi pekne